rybi
Ryby (v najširšom zmysle)
|
|
Ryby [v najširšom zmysle] (lat. Piscis, gr. Ichthys) je označenie pre všetky kruhoústnice a všetky čeľustnatce
okremštvornožcov. Dnes táto skupina zahŕňa asi 20 000 (rok 2004) – 29 000 druhov, čo je asi 60 % všetkých
druhovstavovcov. Veda o rybách sa nazýva ichtyológia.
Ryby sú stavovce adaptované na život vo vode. Obývajú pestrú škálu vodných prostredí, a to sladkovodných,
brakických, ako aj morských. Vyskytujú sa v celom vodnom stĺpci od hladiny až po dná hlbokomorských priekop,
pričom však tri štvrtiny morských druhov sú sústredené do plytkých pobrežných vôd. Každý rok sa objavuje
približne 100 nových druhov.
Charakteristika
Pozri aj charakteristiku najmä pod kruhoústnice, drsnokožce a Ryby (Osteichthyes).
Predchodcovia dnešných kruhoústnic boli prvými stavovcami na Zemi. Neskôr sa objavili
drsnokožce, kostnaté ryby, akantódy a plakodermy.
Tieto skupiny sú všetko vodné studenokrvné stavovce, ktoré dýchajú (aj) žiabrami.
Väčšina z nich má na tele šupiny, manévrujú pomocou plutiev a sú ektotermné.
Telo je ukončené chvostovou plutvou.
Najmenšie ryby dosahujú v dospelosti 8 – 10 mm (Paedocypris progenetica),
takže sú vlastne najmenším žijúcim stavovcom. Naproti tomu najväčšie ryby majú
veľkosť až 12 m (Rhincodon typus).
Telo rýb tvorí
- hlava
- trup
- chvost
Tvar rybieho tela je vo všeobecnosti hydrodynamický – prispôsobený na život a
pohyb vo vodnom prostredí hustotou vyššou, než má vzduch. Niektoré ryby
majú telo sploštené z bokov, najmä ak žijú vo vodách husto porastených rastlinami.
Telo sploštené dorzoventrálne (z chrbtovej a brušnej strany) naznačuje život na dne.
Systematika
Z taxonomického hľadiska sa ryby v najširšom zmysle klasifikujú rôzne.
Navyše dnes ide takmer vždy len o súhrnné pomenovanie, taxónmi sú len časti
takto definovaných rýb.
Ryby sú parafyletickou skupinou, pretože ich klasifikácia nezahŕňa štvornožce,
ktoré k nim však v skutočnosti vývojovo patria.
Ani v jednej z nasledujúcich systematík ryby v najširšom zmysle netvoria taxonomickú
jednotku.