Kuna skalná (lat. Martes foina) je mäsožravec z čeľade lasicovité (Mustelidae).

Výskyt

Žije v južnej a strednej Európe, v európskej časti Ruska, v Strednej Ázii, v severnej Indii, Tibete a Nepále.

Kuna skalná obýva okraje lesov, skalnatý terén, starézrúcaniny budov, kôlne. Je to typický samotár,

úkryt môže mať aj v skalnej štrbine, stromovej dutine alebo v nore po nejakom hlodavcovi.^[1]

Vzhľad

Oproti kune lesnej (Martes martes) je kratšia, má okolo 45 cm, ale je robustnejšia,

dosahuje hmotnosť až do 2 kg. Srsť má sivobielu, hrdelná škvrna je biela alebo len slabo žltavá,

dolu sa vidlicovito rozdvojuje a siaha až na vnútornú stranu predných nôh. Okraje uší má biele,

špičku ňucháča ružovo sfarbenú. Chvost je menší menej osrstený, na konci mierne zahrotený a tmavší.

Tlapky na nohách sú osrstené len slabo, takže v stope vynikajú aj brušká chodidiel. Ostré pazúry na prstoch

jej umožňujú šplhanie sa aj po zdanlivo hladkých skalách.

Potrava

Jej hlavnou potravou sú myši a zvlášť obľubuje vajcia vtákov. Loví aj potkany, zajace a domácu hydinu.

Rada navštevuje ovocné sady. Požiera hmyz, dážďovky,obojživelníky i plazy.

Často vyhrabáva zo zeme larvy a kukly čmeľov a ôs.

Rozmožovanie

Samčeky a samičky sú spolu len počas párenia v letnom období.

Vtedy sa ozývajú pri ľúbostných hrách typickým prskavým škrekotom a pišťaním.

Samica jegravidná 9 mesiacov. Sedem mesiacov trvá skrytá, takzvaná predĺžená brezivosť a až potom

sa zárodok implantuje – uhniezdi v maternici a okamžite sa vyvíja. Samičky rodia v apríli až máji 2 až 6

slepých mláďat, o ktoré sa starajú obaja rodičia. Osamostatňujú sa na jeseň, keď ich vodí len matka.

Pohlavne dospievajú v 3 rokoch. Kuna sa dožíva približne 10 rokov.^[2]

Galéria