Jdi na obsah Jdi na menu
 


največši vrch sveta Mount Everest

Mount Everest

 
 

Mount Everest (doslova Everestov vrch, po nepálsky Sagarmáthá, po čínsky 珠穆朗瑪峰 (Ču-mu-lang-ma feng

pchin-jin zhū-mù-lǎng-mǎ fēng), po tibetsky Qomolangma (feng)) je najvyšší vrch Zeme. Výška: 8 848 m.

Leží v Himalájach. Pomenovaný je po zememeračovi Sirovi Georgovi Everestovi(1790 – 1866).

Prvýkrát ho dokázateľne a zdokumentovane zdolali 29. mája 1953 Sir Edmund Percival Hillary a šerpa

 Tenzing Norgay.

Merania výšky vrchu

Radhanath Sikdar, indický matematik a zememerač z Bengálska, bol v roku 1852 prvý,

kto určil Everest ako najvyššiu horu sveta pomocou trigonometrických výpočtov na základe

meraní teodolitom z 240 km vzdialenej Indie. Pred prieskumným meraním bol vrchol

zememeračmi vedený pod menom Peak XV.

Vrch je približne 8 850 m vysoký. Ani vláda Nepálu ani vláda Číny zatiaľ s úplnou istotou neurčila presnú

výšku a preto je stále oficiálne výška Everestu 8 848 metrov n. m.

Prvé presnejšie meranie v roku 1856 zistilo výšku 8 839 m, ale výška bola prakticky zaokrúhlená na

8 840 m.

Pohľad na horu z Kalapattharu v Nepále

V päťdesiatych rokoch 20. storočia indickí zememerači

uskutočnili presnejšie meranie, ktoré sa priblížilo

dnešným meraniam a výpočtom výšky Everestu 8 848 m .

Dnes sa všeobecne prijíma hodnota 8 850 m zistená

pomocou prístroja GPS umiestneného na vrchole hory v

roku 1999. Everest stále rastie vďaka pohybom

tektonických dosiek, predpokladaný rast je 3 až 5 mm

do výšky a 27 mm na severovýchod za rok. Konečne

podľa čínskych meraní z mája 2005 je výška hory 8844

metrov, čo je o celé 4 metre menej, ako sa bežne uvádza

. Číňania však merali skutočný vrch hory, to jest skalný

vrchol. Pri výsledkoch GPS meraní musíme brať do úvahy

snehovú čiapku hory nachádzajúcu sa na vrchole. T

áto čiapka však svoju hrúbku časom mení.

Je dôležité zdôrazniť, že Everest je vrch, ktorého vrchol

je najvyššie nad morskou hladinou. Za najvyššiu horu

sveta môžno považovať aj Mauna Kea na Havaji, ktorá

je najvyšším vrchom od základne, ktorá je ukrytá pod

morskou hladinou na oceánskom dne. Mauna Loa takto

presahuje 9 km, ale nad more vyčnieva iba 4 170 metrov

. Druhým vrchom, ktorý ašpiruje na najvyšší vrch sveta,

je Chimborazo v Ekvádore. Vrchol vrchu Chimborazo je od stredu Zeme o celých 2 168 metrov ďalej ako

Everest – teda Chimborazo meria 6 384,4 km a Everest iba 6 382,3 km. Príčinu v takom rozdiele je nutné

hľadať v zemskej rotácii, ktorá deformuje tvar Zeme. Paradoxom je, že ak uvažujeme výšku nad morskou

hladinou, tak Chimborazo so svojimi 6 310 metrami nad morom nie je ani najvyšším vrchom Ánd.

Pre zaujímavosť možno uviesť, že najhlbšie miesto oceánskeho dnapriehlbina Challenger v Mariánskej

priekope, je hlbšie pod morskou hladinou ako je Everest nad ňou.

Horolezecké cesty

Prvé pokusy o zdolanie boli vykonané Britmi v rokoch 1921 a 1924. Ako hlavný horolezec sa

výpravy zúčastnil George Mallory, ktorý pri druhom pokuse zahynul bez dôkazu, že by vrchol dosiahol.

Fotografiu z vrcholu mal zhotoviť Andrew "Sandy" Irvine, no jeho telo sa narozdiel od Malloryho

dodnes v snehu okolo vrcholu nenašlo.[chýba zdroj]

Ako prví teda dosiahli vrchol Mount Everestu 29. mája 1953 Edmund Percival Hillary a šerpa Tenzing Norgay.

Prvou ženou, ktorá vyšla na tento vrch bola 16. mája 1975 japonka Junko Tabei. Bez kyslíkového prístroja sa

ako prvému podarilo na vrchol dostať Reinholdovi Messnerovi a Petrovi Habelerovi v roku 1978. Prvý zimný

výstup na vrchol sa podaril Poliakom vo februári 1980. Prvými Slovákmi na vrchole Everestu boli 

Jozef Psotka (zahynul pri zostupe) a Zoltán Demján 15. októbra 1984.[1]

17. októbra 1988 zahynuli pri zostupe vo víchrici slovneskí horolezci Jozef JustDušan Becík

Peter Božík a Jaroslav Jaško.[2]

Everest má dve hlavné horolezecké cesty, juhovýchodnú z Nepálu a severovýchodnú z Tibetu,

ale existujú aj ďalšie menej časté cesty. Juhovýchodná cesta z Nepálu je technicky menej náročná

ako severovýchodná cesta z Tibetu a preto je oveľa frekventovanejšia. Juhovýchodnou cestou išli tiež

Hillary a Tenzing. Výber prvovýstupu bol ale predurčený politickou situáciou v oblasti, lebo Tibet bol v

roku1949 pre cudzincov uzavretý.

Väčšina pokusov o výstup je počas apríla a mája pred letnou monzúnovou sezónou a tiež sa v tom

čase znižuje rýchlosť dýzového prúdenia. Vyskytujú sa aj pokusy o výstup po letnej monzúnovej sezóne

v septemberi a októbri, ale výška snehovej pokrývky výstupy veľmi sťažuje.