največši vrch sveta Mount Everest
Mount Everest
Mount Everest (doslova Everestov vrch, po nepálsky Sagarmáthá, po čínsky 珠穆朗瑪峰 (Ču-mu-lang-ma feng
, pchin-jin zhū-mù-lǎng-mǎ fēng), po tibetsky Qomolangma (feng)) je najvyšší vrch Zeme. Výška: 8 848 m.
Leží v Himalájach. Pomenovaný je po zememeračovi Sirovi Georgovi Everestovi(1790 – 1866).
Prvýkrát ho dokázateľne a zdokumentovane zdolali 29. mája 1953 Sir Edmund Percival Hillary a šerpa
Merania výšky vrchu
Radhanath Sikdar, indický matematik a zememerač z Bengálska, bol v roku 1852 prvý,
kto určil Everest ako najvyššiu horu sveta pomocou trigonometrických výpočtov na základe
meraní teodolitom z 240 km vzdialenej Indie. Pred prieskumným meraním bol vrchol
zememeračmi vedený pod menom Peak XV.
Vrch je približne 8 850 m vysoký. Ani vláda Nepálu ani vláda Číny zatiaľ s úplnou istotou neurčila presnú
výšku a preto je stále oficiálne výška Everestu 8 848 metrov n. m.
Prvé presnejšie meranie v roku 1856 zistilo výšku 8 839 m, ale výška bola prakticky zaokrúhlená na
8 840 m.
V päťdesiatych rokoch 20. storočia indickí zememerači
uskutočnili presnejšie meranie, ktoré sa priblížilo
dnešným meraniam a výpočtom výšky Everestu 8 848 m .
Dnes sa všeobecne prijíma hodnota 8 850 m zistená
pomocou prístroja GPS umiestneného na vrchole hory v
roku 1999. Everest stále rastie vďaka pohybom
tektonických dosiek, predpokladaný rast je 3 až 5 mm
do výšky a 27 mm na severovýchod za rok. Konečne
podľa čínskych meraní z mája 2005 je výška hory 8844
metrov, čo je o celé 4 metre menej, ako sa bežne uvádza
. Číňania však merali skutočný vrch hory, to jest skalný
vrchol. Pri výsledkoch GPS meraní musíme brať do úvahy
snehovú čiapku hory nachádzajúcu sa na vrchole. T
áto čiapka však svoju hrúbku časom mení.
Je dôležité zdôrazniť, že Everest je vrch, ktorého vrchol
je najvyššie nad morskou hladinou. Za najvyššiu horu
sveta môžno považovať aj Mauna Kea na Havaji, ktorá
je najvyšším vrchom od základne, ktorá je ukrytá pod
morskou hladinou na oceánskom dne. Mauna Loa takto
presahuje 9 km, ale nad more vyčnieva iba 4 170 metrov
. Druhým vrchom, ktorý ašpiruje na najvyšší vrch sveta,
je Chimborazo v Ekvádore. Vrchol vrchu Chimborazo je od stredu Zeme o celých 2 168 metrov ďalej ako
Everest – teda Chimborazo meria 6 384,4 km a Everest iba 6 382,3 km. Príčinu v takom rozdiele je nutné
hľadať v zemskej rotácii, ktorá deformuje tvar Zeme. Paradoxom je, že ak uvažujeme výšku nad morskou
hladinou, tak Chimborazo so svojimi 6 310 metrami nad morom nie je ani najvyšším vrchom Ánd.
Pre zaujímavosť možno uviesť, že najhlbšie miesto oceánskeho dna, priehlbina Challenger v Mariánskej
priekope, je hlbšie pod morskou hladinou ako je Everest nad ňou.
Horolezecké cesty
Prvé pokusy o zdolanie boli vykonané Britmi v rokoch 1921 a 1924. Ako hlavný horolezec sa
výpravy zúčastnil George Mallory, ktorý pri druhom pokuse zahynul bez dôkazu, že by vrchol dosiahol.
Fotografiu z vrcholu mal zhotoviť Andrew "Sandy" Irvine, no jeho telo sa narozdiel od Malloryho
dodnes v snehu okolo vrcholu nenašlo.[chýba zdroj]
Ako prví teda dosiahli vrchol Mount Everestu 29. mája 1953 Edmund Percival Hillary a šerpa Tenzing Norgay.
Prvou ženou, ktorá vyšla na tento vrch bola 16. mája 1975 japonka Junko Tabei. Bez kyslíkového prístroja sa
ako prvému podarilo na vrchol dostať Reinholdovi Messnerovi a Petrovi Habelerovi v roku 1978. Prvý zimný
výstup na vrchol sa podaril Poliakom vo februári 1980. Prvými Slovákmi na vrchole Everestu boli
Jozef Psotka (zahynul pri zostupe) a Zoltán Demján 15. októbra 1984.[1]
17. októbra 1988 zahynuli pri zostupe vo víchrici slovneskí horolezci Jozef Just, Dušan Becík,
Peter Božík a Jaroslav Jaško.[2]
Everest má dve hlavné horolezecké cesty, juhovýchodnú z Nepálu a severovýchodnú z Tibetu,
ale existujú aj ďalšie menej časté cesty. Juhovýchodná cesta z Nepálu je technicky menej náročná
ako severovýchodná cesta z Tibetu a preto je oveľa frekventovanejšia. Juhovýchodnou cestou išli tiež
Hillary a Tenzing. Výber prvovýstupu bol ale predurčený politickou situáciou v oblasti, lebo Tibet bol v
roku1949 pre cudzincov uzavretý.
Väčšina pokusov o výstup je počas apríla a mája pred letnou monzúnovou sezónou a tiež sa v tom
čase znižuje rýchlosť dýzového prúdenia. Vyskytujú sa aj pokusy o výstup po letnej monzúnovej sezóne
v septemberi a októbri, ale výška snehovej pokrývky výstupy veľmi sťažuje.
